Stredná Amerika a Karibik 10~26
Terény odporu: Sochárske topografie a priestorové prieskumy v Mexiku a karibskej panve
V celom Karibiku, Strednej Amerike a Mexiku prechádzajú súčasné sochárske a trojrozmerné priestorové postupy hlbokým koncepčným oživením. Namiesto toho, aby priestor vnímali ako inertnú nádobu, súčasní umelci v týchto regiónoch mobilizujú fyzickú hmotu – od organických vlákien a sopečného kameňa až po architektonické kostry a zvukové štruktúry –, aby preskúmali postkoloniálne dejiny, environmentálnu ťažbu a prízrakové spomienky zakorenené v živých krajinách. Namiesto ústupu do dvojrozmerného obrazového zobrazenia nedávne výstavy v regióne fyzicky zapájajú divákov prostredníctvom monumentálnych inštalácií, priestorovo citlivých zásahov a materiálových asambláží, ktoré si vyžadujú telesnú konfrontáciu.
Ekologická asambláž a telesné terény: Siluety v podraste v Museo Jumex
V Museo Jumex v Mexiku prináša výstava Silhouettes in the Undergrowth medzigeneračný dialóg latinskoamerických a karibských umelcov, ktorých diela obývajú fyzický priestor ako akt odporu. Výstava čerpá počiatočné koncepčné podnety zo sochárskych diel zem-telo od Any Mediety a rozširuje sa smerom von do zložitých trojrozmerných priestorových stretnutí. Sochárka Vivian Caccuri vytvára taktilné a akustické sochárske prostredie, ktoré skúma šírenie zvuku, telesnú zraniteľnosť a tropickú vlhkosť, zatiaľ čo Minia Biabiany prispieva jemnými priestorovými štruktúrami z tkaných domorodých vlákien, ktoré sledujú historickú drámu naprieč súostrovím Guadeloupe. Tieto sochárske inštalácie premieňajú inštitucionálnu architektúru na pohlcujúce, živé podrastové prostredie a stierajú hranicu medzi fyzickým útočiskom a ekologickou neistotou.
Tkané odpory a taktilné archívy: It Comes from the Head v National Art Gallery of The Bahamas
V Nassau predstavila National Art Gallery of The Bahamas výstavu It comes from the head: A Straw Heritage, ktorú kurátorsky pripravila Simone Cambridge. Výstava radikálne mení pozíciu pletenia slamy – tradične odsúvaného do oblasti domáckej remeselnej výroby alebo trhov s turistickými suvenírmi – na životaschopné médium pre monumentálne súčasné sochárstvo a priestorovú kritiku. Umelci ako Anina Major a Averia Wright prezentujú sochárske asambláže, ktoré spájajú tkané palmové listy, surovú hlinu, nájdené drevené prvky a zavesené konštrukcie. Majorovej tkané keramické nádoby a Wrightovej fyzické asambláže, ako napríklad The Last Button on Abraham’s Coat, premieňajú generácie materskej práce a africko-bahamskej predkovskej odolnosti na hmatateľné priestorové pamiatky, čím dokazujú, že fyzické materiály nesú bremeno sociopolitického prežitia.
Prízrakové zhromaždenia a parlamenty neviditeľného: Gabriel Rodríguez Pellecer v MAC Panamá
V podzemnej komore La Bóveda v Museo de Arte Contemporáneo de Panamá uvádza guatemalský umelec Gabriel Rodríguez Pellecer výstavu Parlamento Trans-histórico de Entidades Vivas y Muertas en Centroamérica y Panamá. Inštalácia sa rozvíja ako sochárska zasadacia miestnosť, v ktorej ručne rezaný nábytok, symbolické figúry a priestorové relikvie slúžia ako kanály medzi historickými osobnosťami a duchovným svetom. Vytvorením znepokojujúceho zhromaždeného priestoru pre neprítomné aj prítomné telá Rodríguez Pellecer podvracia tradičnú politickú architektúru a ponúka namiesto toho trojrozmernú rituálnu arénu, v ktorej stredoamerická kolektívna trauma, štátne násilie a špekulatívne budúcnosti vedú dialóg v tichu.
Živý ekosystém ako priestorový pamätník: Oscar Murillo v Museo Tamayo
Kolumbijský umelca Oscar Murillo premieňa brutalistické betónové galérie mexického Museo Tamayo prostredníctvom výstavy Spirits in the Swamp. Murillo úplne prekračuje zaužívané hranice a vytvára ohromujúce priestorové a sochárske prostredie. Zavesené priemyselné textílie, vrstvené hlinené valy, úlomky a taktilné čierne plátna obklopujú galériu a vytvárajú živý močiar, ktorý priamo reaguje na kroky návštevníkov a vnútornú klímu parku Chapultepec. Murillova priestorová inštalácia, ktorá konfrontuje geometrickú pevnosť múzea s premenlivou, rozkladajúcou sa organickou hmotou, pôsobí ako fyzická metafora kolektívnej pamäte, práce a environmentálneho úpadku.
Štrukturálna hybridarita a nomádske formy: Not Vital v Galerie Nordenhake
Švajčiarsky rodák Not Vital skúma vzťah medzi domáckosťou, architektúrou a hmotou na výstave Contemplaciones v galérii Galerie Nordenhake v Mexiku. Vital, ktorý je celosvetovo známy svojimi monumentálnymi architektonickými sochami, prináša sériu diel skúmajúcich napätie medzi organickými topografiami a priemyselnou materialitou. Hlavným bodom trojrozmerných prieskumov výstavy sú jeho hybridné diela „Scrach“ – sochárske objekty z napnutých priestorových membrán, ktoré zámerne rúcajú hranice medzi sochárstvom voľného umenia a obytným prístreškom. Vitalove formy fyzicky spochybňujú architektonické kontúry galérie a vyzývajú divákov, aby prehodnotili mierku ľudského prístrešia v nehostinných prostrediach.
Žité dialektiky a priestorové narušenie: emic/etic v TEOR/éTica
Nezávislý súčasný priestor TEOR/éTica v kostarickom San José otvoril ambicióznu skupinovú výstavu emic/etic, ktorá poukazuje na priestorové zásahy, sochy zmiešaných médií a inštitucionálny prieskum. Výstava, na ktorej sú zastúpené priekopnícke diela umelcov ako Moisés Barrios, Darío Escobar, Christian Salablanca a neskorá Virginia Pérez-Ratton, dekonštruuje spôsob, akým sa antropologická kategorizácia vnucuje stredoamerickej realite. Escobarove upravené spotrebné tovary premenené na kovové totemy a Salablancove surové, mytopietické sochárske objekty skúmajú komercializáciu miestnych zdrojov a pretrvávajúcu architektúru banánových a obchodných impérií, pričom využívajú priestorové trenie na narušenie historickej ľahostajnosti.
Prostredníctvom rôznorodých materiálov – od zachráneného surového dreva a ručne splietaných paliem až po neústupný kameň, oceľ a zavesené priemyselné textílie – tieto súčasné výstavy dokazujú, že sochárska tvorba v Strednej Amerike, Mexiku a Karibiku zostáva zásadne neoddeliteľná od politiky terzitoriov. Títo umelci tým, že presadzujú trojrozmernú prítomnosť, odmietajú pasívne pozeranie a vyžadujú si naopak aktívne, fyzické prehodnotenie histórie, ekológie a vystavaného prostredia.