KAROLI

Prague Biennale 6 Expanded Painting

Návrat k materialite v postindustriálnom priestore


Účasť Stanislava Karoliho na Prague Biennale 6 v roku 2013 je jeden z určujúcich momentov pre medzinárodné kontextualizovanie jeho tvorby. Šiesty ročník tohto etablovaného podujatia bol slávnostne otvorený 6. júna 2013 a odohrával sa v mimoriadne špecifických industriálnych kulisách Nákladového nádraží Žižkov v Prahe. Pre autora, akým je Karoli, ktorého prístup k soche bytostne vychádza z reflexie surových materiálov a asambláže, poskytol tento hrubý, utilitárny a neuhladený priestor železničného prekladiska priam ideálny sémantický rámec. 

Jedným z hlavných zámerov tohto bienále bolo vyviesť české a slovenské súčasné umenie z lokálnej izolácie a posunúť ho do priameho dialógu s globálnym dianím. Karoli (ktorý bol na výstave oficiálne uvádzaný s dvojitou slovensko-českou príslušnosťou SK/CZ) sa vďaka tomuto konceptu ocitol vo veľmi silnej medzinárodnej zostave. Svoje diela prezentoval po boku medzinárodne uznávaných mien, medzi ktorými figurovala napríklad významná americká umelkyňa Barbara Kasten, nemecko-americká autorka Esther Kläs, rakúsky umelec Erwin Kneihsl, či nemecký tvorca Jonas Lipps. Medzi ďalšími boli Bernhard Lehner (DE), Elizabeth Newman (AU) Jakub Nepraš, Entang Wiharso, John Henderson, Joshua Abelow, Helena Hladilová a Ali Banisadr. 

Záber celého podujatia bol teoreticky veľmi ambiciózny, pričom jedným z jeho kľúčových a najviac reflektovaných bodov bola rozsiahla sekcia s názvom „Expanded Painting“ (Expandovaná maľba). Túto časť mala kurátorsky na starosti medzinárodná trojica Helena Kontova, Giancarlo Politi a Nicola Trezzi. Karoliho prítomnosť na bienále takéhoto formátu v roku 2013 (teda v rovnakom čase, kedy realizoval svoju prelomovú výstavu Předávkování igelitem) jasne dokazuje, že jeho vtedajšie materiálové experimenty boli inštitúciami vysoko cenené. Nebol vnímaný iba ako lokálny akademický experimentátor, ale ako relevantný hlas mladej generácie, ktorého schopnosť artikulovať napätie medzi formou a materiálom obstojí aj v prísnom inštitucionálnom a medzinárodnom kontexte.